Ako tala a slabiky štruktúrujú tanec
Indická klasická tanečná hudba sa zásadne líši od západných hudobných tradícií svojím jedinečným konceptom času a rytmu. Zatiaľ čo na Západe dominujú väčšinou rovnomerné takty, ako napríklad 4/4 takt, indická hudba je založená na systéme tala. Tala je cyklický rytmický vzorec, ktorý pozostáva z určitého počtu úderov a nekonečne sa opakuje. Pre juhoindický tanečný štýl Bharatanatyam je určujúca karnatická hudobná tradícia. Tu rytmus nevytvárajú len bubny ako Mridangam, ale výrazne ho formujú aj sollukattu. Sú to hovorené slabiky, ktoré dodávajú tanečným krokom rytmický hlas.
V severoindickom Kathaku naopak dominuje hindustánska hudobná tradícia. Tu sa rytmické slabiky nazývajú bol. Napodobňujú zvuk dvojitého bubna Tabla alebo Pakhawaj. Kto chce túto hudbu pochopiť, musí sa naučiť nevnímať rytmus ako strnulý metronóm, ale ako plynúci, dýchajúci útvar. Hudba a tanec pritom splývajú tak úzko, že hudobníci na pódiu reagujú priamo na prácu nôh tanečníkov.



